Básník Miroslav

Z čisto sebeckých potrieb byť užitočná, trávim jeden večer v týždni s „holkami“ Maruškou, Boženkou, Liduškou a ostatnými s podobne krásnymi menami, ktorým je medzi 80 až 90 rokov. Trénujeme pamäť. Už sme spolu rok. Je to veľmi dôverné prostredie, nabité energiou, pokorou a slušnosťou. Náhodou som dostala kontakt na básnika, ktorý sa ponúkol, že príde naše dámy učiť písať básne. Pripadalo mi to ako skvelý nápad. Mojim „holkám“ už menej. Ich pripomienky ako.. „jak často bude chodit? Co dělal za zaměstnání? Co jeho žena …“ mi naznačili rozpaky, ale napriek tomu sa dohodneme, že príde. „Za 2 týždne pánovi bude 90 rokov, dajme mu túto príležitosť ako dar k narodeninám… „ presviedčam.

Deň D do miestnosti vstúpil pán pôsobiaci ako z filmu s Vlastom Burianom. Sako, švihácky klobúk, hlboký pohľad a rýchla chôdza potvrdzujúca energiu. Vycítil trochu neistotu v tichu a tak pohotovo a šarmantne sa bez dlhých vstupov dovolil vyzliecť zo saka “dámy-li dovolí“, vybral okuliare a prečítal nám ukážku z jeho poslednej básnickej zbierky.

Bola to jediná, ktorú čítal. Všetky ostatné recitoval z hlavy. Pokračoval príbehom. „Pred piatimi rokmi, na deň 60.teho výročia od sobáša, skoro ráno zvoní niekto pri dverách. Ešte v pyžame pomaly kráča otvoriť. Stoja tam ich dlhoroční priatelia, aby boli prví gratulanti k tomuto výročiu. On sa len smutne spýtal, „vy ste nenašli odkaz na záznamníku, dnes má Boženka pohreb“. Ďalej to nekomentoval.

Prvú báseň čítal, aby nebolo vidieť slzy, bolo to z jeho zbierky milostných básní svojej žene na piate výročie od úmrtia. A hneď akoby nič dodáva, že si dokáže všetko zariadiť „jídlo i úklid“, že sa ešte nechystá do hrobu. Asi nechcel robiť chudáka na dievčatá, ktoré už viditeľne prechádzali do fanúšičiek.

Pokračoval recitáciou Šrámka a Bezruče a medzi básňami líčil príbehy, ako oboch básnikov ako mladý začínajúci básnik a kazateľ navštívil s otázkou „Věříte v Boha?“. Ako pánov zaskočil, prekvapil, dojal a ako si dovolil im podsunúť svoje básne s prosbou o znalecký posudok. Po každej básni a príbehu obdivujúc jeho pamäť a osobitosť postupne „holkám“ viac a viac červenali tváre, ani nemukli. Vycítil ich pocity i bez slov a sám si atmosféru pochvaľoval.

Naše stretnutie ukončujeme hrou na synonyma k slovu krásna. Dokážu ich spolu moje „holky“ a básnik Miroslav nájsť 20, pre mňa už vyhynuté slová z nášho slovníka ako „lepá, sličná, …. A vše ukončuje jeho prvou básňou svojej žene, keď mu bolo 19 rokov spamäti.

Túžim byť na jej mieste. Dvakrát mladšia než moje „holky“, dvakrát intenzívnejšie túžim veriť, že takéto príbehy nevyhynú i keď slová k tomu budú iné a básne v sms.

Napsat komentář