Výchovná III

Sem tam vezmem 8 až 9-ročné slečny, kamarátky mojej dcéry, zo školy k nám. Rozhodli sme sa, že vyrazíme do kina. „Mami, to je jenom jako“, rýchlo vysvetľovala Johanka na môj vydesený výraz, keď z družiny vyrazili 4 slečny s vajíčkami s miminami. Za nimi vybehol náš Tim, bez mikiny a čapice, ale s nadšeným výrazom, že sa ide do kina. Cestou v tramvaji slečny bavili okolie, ale úplne im to bolo fuk. Tvárili sa veľmi dôležite a napr. pri hladkaní miminka ešte stíhali telefonovať s manželom. „Jo, dobře, tak dorazíš až v sedm, ale ještě kup plenky, já to teď nestihnu. „Mami, jako“ Alebo, „ty máš skvělou kombinézu na Marečka, to máš ze Zara kids, to asi stálo dost?“
Mali sme nejaký čas pred začiatkom. Slečny boli hladné. Sadli sme si na pizzu a prekvapujúco, dve slečny nadvihli oblečky a mimina nakojili so slovami: „Neboj, už to bude, nefňukej“. Hodili sme s Timom na seba výraz … to „jako“ je prča.
V kine dávali novú Saxanu, ktorá slečny významne pobavila. Chechtali sa hlasito. Samozrejme, niektoré scény vysvetľovali svojim miminám „Neboj se, to je jenom jako…“

Napsat Facebook komentář

x komentář

Napsat komentář