Sem tam vezmem 8 až 9-ročné slečny, kamarátky mojej dcéry, zo školy k nám. Rozhodli sme sa, že vyrazíme do kina. „Mami, to je jenom jako“, rýchlo vysvetľovala Johanka na môj vydesený výraz, keď z družiny vyrazili 4 slečny s vajíčkami s miminami. Za nimi vybehol náš Tim, bez mikiny a čapice, ale s nadšeným výrazom, že sa ide do kina. Cestou v tramvaji slečny bavili okolie, ale úplne im to bolo fuk. Tvárili sa veľmi dôležite a napr. pri hladkaní miminka ešte stíhali telefonovať s manželom. „Jo, dobře, tak dorazíš až v sedm, ale ještě kup plenky, já to teď nestihnu. „Mami, jako“ Alebo, „ty máš skvělou kombinézu na Marečka, to máš ze Zara kids, to asi stálo dost?“
Mali sme nejaký čas pred začiatkom. Slečny boli hladné. Sadli sme si na pizzu a prekvapujúco, dve slečny nadvihli oblečky a mimina nakojili so slovami: „Neboj, už to bude, nefňukej“. Hodili sme s Timom na seba výraz … to „jako“ je prča.
V kine dávali novú Saxanu, ktorá slečny významne pobavila. Chechtali sa hlasito. Samozrejme, niektoré scény vysvetľovali svojim miminám „Neboj se, to je jenom jako…“
Výchovná III
Napsat komentář